Pri príležitosti Národného pochodu za život 2026 sme sa rozprávali s bratislavským arcibiskupom a predsedom Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislavom Zvolenským o ochrane ľudského života, úlohe Cirkvi vo verejnej diskusii, kultúre života i o tom, prečo má význam verejne sa postaviť za život.
Rozhovor pôvodne vyšiel v mimoriadnom vydaní Novín za život, ktoré pri príležitosti Národného pochodu za život vydala Nadácia Fides et Ratio.
Prečo je podľa vás potrebné hovoriť o ochrane ľudského života aj dnes, keď sa môže zdať, že spoločnosť už má na otázky potratu a ochrany nenarodených detí vytvorené pevné názory?
Ľudia môžu mať vytvorené tzv. pevné názory na otázky potratu a ochrany nenarodených detí. Všetci dobre vieme, že v hĺbke svojho vnútra každý z nás nesie túžbu spoznať pravdu o našom živote hlbšie. A zároveň vieme, že tú poznanú pravdu máme uskutočňovať.
A tak vždy musíme počítať s tým tajomstvom v ľudskom vnútri, že túžba po hlbšom poznaní a správnejšom živote nás môže viesť aj k zmene tzv. pevných názorov a životných postojov.
Pochod za život nemá byť iba protestom proti potratu, ale aj verejným vyjadrením podpory matkám, rodinám a ľuďom v ťažkých životných situáciách. Čo podľa vás znamená skutočná „kultúra života“ v každodennom živote?
Kultúra života v každodennom živote je vyjadrená slovami a skutkami jednotlivcov, ktorí prejavujú úctu, obdiv a pokoru voči daru ľudského života.
Úcta, obdiv a pokora voči daru ľudského života sú iste príjemné, keď ide o život zdravý. Na druhej strane úcta, obdiv a pokora pred darom života sú prítomné aj v tajomstve situácií utrpenia, ktoré sprevádzajú náš život a tvoria súčasť daru života.
V tom spočíva pravá „kultúra života“, ktorá má silu prejaviť úctu a pokoru aj pred životom, ktorý je poznačený utrpením.
Často počúvame, že otázka potratu je politickou témou a Cirkev by do nej nemala vstupovať. Kde je podľa vás hranica medzi politickým zápasom a povinnosťou kresťana verejne sa zastať ľudskej dôstojnosti a života?
Otázka potratu je jedna zo základných otázok ľudského jestvovania, a tak nevyhnutne má viacero rozmerov. Má rozmer jednotlivého mravného hodnotenia vo svedomí človeka, má aj rozmer politický.
Otázka potratu môže patriť aj k politickým témam. Pre nás sú však najdôležitejšie osobné slobodné rozhodovanie a životné postoje každého z nás, naplnené úctou k životu od počatia po prirodzenú smrť.
Veľkú časť účastníkov Národného pochodu za život tradične tvoria mladí ľudia a rodiny s deťmi. Čo by ste chceli povedať práve mladej generácii o hodnote ľudského života, materstva, otcovstva a rodiny?
Mladí ľudia tvoria veľkú časť účastníkov Národného pochodu za život, lebo sú veľmi vnímaví na nespravodlivosť a majú túžbu premeniť a zdokonaliť náš život tu na zemi.
Zreteľne si uvedomujú, že cestou je aj prehĺbenie úcty k ľudskému životu. Preto mladí ľudia s nadšením využívajú tento nástroj Národného pochodu, aby prejavili svoje postoje a aby všetkých povzbudili k nepodmienenej úcte k daru, ktorý sme dostali od Pána Boha.
Mnohí veriaci sú presvedčení o hodnote života od počatia, ale možno necítia potrebu prísť na verejné podujatie. Prečo má podľa vás význam, aby svoj postoj vyjadrili aj osobnou účasťou na pochode?
Verejné podujatie Národného pochodu za život má svoj zásadný význam. Vieme žiť úctu k životu v malých spoločenstvách, vo farnostiach, ale aby sme sa stretli mnohí a vzájomne sa povzbudili, potrebujeme formát, kde môžu prísť ľudia zo všetkých rodín a farností, zo všetkých miest na Slovensku.
Je veľmi dôležité prežiť, že sme početné spoločenstvo. Preto vďaka Bohu za každého, kto sa na Pochode za život zúčastňuje osobne.
Čo by ste si želali, aby po Národnom pochode za život zostalo v slovenskej spoločnosti? Čo by bolo jeho najdôležitejším ovocím?
Želám si, aby sme po tohtoročnom Národnom pochode za život boli všetci posilnení v nádeji, že napriek všetkej ľudskej slabosti a všetkým ľudským previneniam má zmysel znova a znova pokorne a vytrvalo pozývať k zmene a k správnejšiemu životnému postoju úcty a ochrany ľudského života.
Dôležité ovocie vidím aj v skrytosti ľudských svedomí – aby sme sa nechali pohnúť, prehĺbili v sebe úctu k nášmu jestvovaniu, k nášmu osobnému životu a k životu ostatných ľudí a aby sme sa aj vzájomne povzbudili, že pomáhať, podporovať a rozvíjať život iného prináša nenahraditeľné šťastie.
Za najsilnejší titulok by som považoval „Arcibiskup Zvolenský: Aj ‚pevné názory‘ na ochranu života sa môžu zmeniť“. Alternatívou, ktorá je viac povzbudivá a menej konfliktná, je „Arcibiskup Zvolenský: Je dôležité prežiť, že sme početné spoločenstvo“.
