Osobné stretnutie s Karolom Wojtyłom bolo pre mnohých prelomovým momentom, ktorý hlboko zasiahol do ich vnútra a nasmeroval ich životné cesty. Rozprávali sme sa s PhDr. ThDr. Máriou Slivkovou, PhD., ktorá sa v auguste 1991 v Čenstochovej osobne stretla s Karolom Wojtyłom a mala aj tú česť študovať na univerzite v Lubline ako prvá študentka z bývalej ČSSR. Na tej istej univerzite svojho času pôsobil aj dnes už svätý Ján Pavol II.
V tomto rozhovore nám približuje, čo znamená patriť ku „generácii Jána Pavla II.“ a akú zodpovednosť so sebou tento dar nesie.
V rozhovore sa dozviete:
- kto tvorí „generáciu Jána Pavla II.“ a aké hodnoty ju spájajú,
- ako osobné stretnutie s Karolom Wojtyłom menilo životy ľudí,
- v čom spočíva veľkosť svätého Jána Pavla II.,
- prečo je jeho odkaz aktuálny aj dnes a ako môže osloviť mladú generáciu.
Pani doktorka, kým bol pre vás Karol Wojtyła a ako ovplyvnil váš život?
Pápeža menom Ján Pavol II., teda Karola Wojtyłu, z pohľadu jeho životnej cesty (tzv. curriculum vitae) netreba predstavovať. Oveľa zaujímavejšie však je predstaviť ho z pohľadu generácie, ktorá mala to šťastie, že sa na svojich životných cestách osobne stretla s Jánom Pavlom II. – mužom veľkého srdca, intelektu a ducha.
Povinnosťou, ale aj privilégiom ľudí tejto generácie je zachovávať, prehlbovať a rozvíjať učenie Jána Pavla II. a zároveň odovzdávať tento dar ďalším generáciám. Patrím k tejto generácii, pretože som študovala na univerzite v Lubline, kde Karol Wojtyła pôsobil ako profesor. Z vďačnosti za jeho podporu a lásku k nášmu národu som všetky svoje akademické práce venovala jeho učeniu. Moja diplomová práca na tému „Dôstojnosť a povolanie ženy podľa učenia Jána Pavla II.“ bola na základe rozhodnutia skúšobnej komisie venovaná Svätému Otcovi.
Sme veľmi radi, že môžeme aj vďaka vám lepšie spoznať jeho učenie.
Budem rada a vďačná, ak moja pomoc pri poznávaní tohto veľkého svätca našej doby padne na úrodnú pôdu.
V čom spočíva veľkosť tohto svätca?
Ján Pavol II. sa ukázal ako mimoriadny dar pre Cirkev i svet. Najprv slúžil miestnej Cirkvi v Krakove a od 16. októbra 1978 sa stal služobníkom celej Cirkvi a sveta. Veľkosť Jána Pavla II. spočíva v tom, že bol mužom hlbokej viery a modlitby, ktorý postavil Boha do centra svojej existencie. Fascinovaný osobou Ježiša Krista a jeho evanjeliom sa úplne odovzdal do služby Cirkvi a jeho život nadobudol podobu služby ľudstvu a svetu.
Jeho hlboká skúsenosť s Bohom a duchovnými skutočnosťami sa spájala s mimoriadnou aktivitou. Viedol Cirkev, obohacoval jej život a reflexiu svojím rozsiahlym učením a zároveň sa zaoberal veľkými problémami súčasného sveta. Preto možno hovoriť o charakteristickom mysticizme Jána Pavla II.
Dá sa s istotou povedať, že v osobe Jána Pavla II., v jeho učení a svätosti sme dostali veľký dar. Mali by sme z tohto daru žiť a nechať sa ním inšpirovať pri prijímaní nových výziev, ktoré stoja pred nami. Je našou výsadou i povinnosťou uchovávať odkaz svätého pápeža a verne ho odovzdávať budúcim generáciám.
Preto stojí za to položiť si niekoľko otázok o „generácii Jána Pavla II.“. Kto ju tvorí? Čo ju charakterizuje a odlišuje od ostatných? Akú zodpovednosť voči sebe i druhým by mala pociťovať? V súvislosti s touto „generáciou“ sa treba pýtať aj na mladých ľudí, na stav ich viery a kvalitu ich apoštolátu.
Kto patrí do „generácie Jána Pavla II.“?
História ľudstva i jednotlivých národov pozná vznik rôznych generácií, ktoré sa zvyčajne vymedzujú podľa obdobia narodenia alebo významných spoločenských, kultúrnych či ekonomických udalostí, ktoré ich formovali. Každá z týchto generačných skupín vyrastala v odlišnom technologickom, ekonomickom a kultúrnom prostredí, čo ovplyvnilo jej hodnoty, pracovné návyky i správanie.
Generácia Jána Pavla II. je skupina ľudí, ktorí žili a pôsobili v Cirkvi počas pontifikátu Jána Pavla II. (16. október 1978 – 2. apríl 2005). Označenie sa vzťahuje na tých veriacich, pre ktorých mala osobnosť Jána Pavla II. a jeho učenie rozhodujúci vplyv na ich myslenie a životné postoje.
Termín „generácia Jána Pavla II.“ sa prvýkrát objavil počas Svetových dní mládeže v Paríži v roku 1997. V hnutí Oáza vznikol aj ďalší názov – „generácia ’78“, ktorý sa viaže na dátum zvolenia kardinála Karola Wojtyłu za pápeža 16. októbra 1978. Tento pojem je spojený s celým obdobím jeho pontifikátu, ktorý trval takmer dvadsaťsedem rokov a počas ktorého pápež kládol osobitný dôraz na stretnutia s mladými ľuďmi.
Tieto označenia zahŕňajú viacero vekových skupín. Do prvej patria tí, ktorí vstupovali do dospelosti v čase zvolenia Karola Wojtyłu za pápeža. Druhú skupinu tvoria ľudia, ktorí si formovali svoj hodnotový systém pod vplyvom učenia Jána Pavla II. a zúčastňovali sa jeho apoštolských ciest, pútí a stretnutí s mladými.
A čo mladí dnes? Môžu sa aj oni identifikovať s Jánom Pavlom II.?
Do „generácie Jána Pavla II.“ možno zaradiť aj mladších ľudí, ktorí sa s pápežom osobne nikdy nestretli, no stotožňujú sa s hodnotami, ktoré hlásal, a s jeho životným štýlom. Ide najmä o hodnoty, ako sú odvaha („Nebojte sa!“), vnútorná disciplína („Musíte od seba vyžadovať viac!“) a dôvera v človeka („Vy ste moja nádej!“).
Aj táto skupina ľudí je, podobne ako ostatné generácie, vystavená tlaku „ducha doby“, teda spôsobu myslenia a hodnôt súčasného sveta. Ak však prijme hodnoty a životný štýl Jána Pavla II., usiluje sa o neustále obrátenie a premenu života. Hoci sa to deje s väčšími či menšími úspechmi, zostáva na ceste, na ktorej je jej sprievodcom a vzorom práve Ján Pavol II.
Svätý Otec Ján Pavol II. sa mnohokrát obracal na svojich krajanov i na veriacich celého sveta s prosbou, aby si naňho nespomínali iba počas jeho života, ale najmä po jeho smrti. Takáto spomienka zároveň pripomína, že patril do slovanskej rodiny národov a počas celého tisícročia sa stal jedným z jej najvýznamnejších predstaviteľov.
Jeho veľkosť a jedinečnosť nespočívali iba v tom, že zastával najvyšší úrad v Katolíckej cirkvi, ale predovšetkým v jeho výnimočnej osobnosti, ktorá sa vyznačovala svätosťou, múdrosťou a láskavosťou. Mnohí ho vnímali ako mimoriadneho človeka s hlbokým porozumením pre človeka, spoločnosť i svet.
Vráťme sa však späť k vašej generácii. Kým bol pre vás tento svätec?
Patríme ku generácii, ktorá sa s Jánom Pavlom II. stretla v rôznych obdobiach jeho života a služby a ktorá ho mala — a stále má — za sprievodcu na ceste viery. Treba spomenúť aj tých, ktorí k nemu patrili prostredníctvom rodinných väzieb, a to z otcovej i matkinej strany. Mnohí z nich žijú dodnes. Patria sem aj tí, ktorí sa s ním stretli počas štúdií v Poľsku či v zahraničí.
Pre mnohých bol priateľom, kolegom, známym, kňazom, biskupom, učiteľom, pedagógom, vedcom i básnikom. Pre nespočetné množstvo ľudí bol napokon pápežom, ktorého stretli počas audiencií v Ríme alebo pri mnohých iných príležitostiach. Mnohí sa s ním osobne stretli, počúvali ho a modlili sa spolu s ním. Tieto nezabudnuteľné chvíle im dodnes pripomínajú fotografie a rôzne nahrávky, predovšetkým filmy.
Kardinál Stanisław Dziwisz v homílii prednesenej 22. októbra 2014 rozlíšil tri dôležité etapy svojho stretnutia s Karolom Wojtyłom – Jánom Pavlom II. Prvá etapa zahŕňala jeho službu v krakovskej Cirkvi. V Krakove si pápež osvojil široký a hlboký pohľad na ľudské záležitosti. Učil sa tomu nielen zo skúseností predchádzajúcich generácií, ale aj v konfrontácii s ideológiou a systémom, v ktorom nebolo miesto pre Boha a napokon ani pre človeka.
Druhou etapou prítomnosti Jána Pavla II. v našom živote viery bola jeho pápežská služba. Aby ju mohol vykonávať, musel rozšíriť priestor svojho srdca tak, aby objal každého človeka ako pastier univerzálnej Cirkvi a duchovný vodca sveta. Takmer dvadsaťsedem rokov nás sprevádzalo jeho živé slovo, učenie, rozhodnutia a gestá, ktoré pomáhali Cirkvi čeliť výzvam súčasného sveta.
Tretia etapa služby Jána Pavla II. sa začala jeho blaženou smrťou 2. apríla 2005. Začalo sa obdobie jeho duchovnej a ešte hlbšej prítomnosti v živote Cirkvi i v životoch miliónov učeníkov Ježiša Krista. V tomto období sme si uvedomili, že s nami žije, slúži nám a vedie nás svätý človek — svätý pastier.
A kým je pre súčasnú generáciu?
Jeho služba sa neskončila odchodom do Otcovho domu. Cirkev rozpoznala vieru Božieho ľudu, presvedčeného o svätosti Jána Pavla II., o jeho hrdinskej láske a večnom živote v Bohu. Túto vieru potvrdili aj nástupcovia Jána Pavla II. na Petrovom stolci, keď ho vyhlásili za blahoslaveného a svätého.
Takéto jedinečné a vzácne skúsenosti predstavujú veľkú hodnotu, ktorú si nechceme nechať iba pre seba, ale chceme sa o ňu podeliť aj s ostatnými, najmä s tými, ktorí prídu po nás. Takto spoluvytvárame dejiny, do ktorých patria najdôležitejšie udalosti našej minulosti. Takto sa odovzdáva spomienka na to, čo sme sami prežili a zažili. Práve takáto spomienka sa postupne premieňa na kultúrnu pamäť. Spomienka, ktorú máme na Jána Pavla II., je živou, prežitou spomienkou.
Neustále vyrastá nová generácia, ktorá sa s poľským pápežom osobne nestretla, no stotožňuje sa s ním a s jeho učením. Nesieme preto nesmierne dôležitú morálnu a historickú zodpovednosť za to, čo jej o Jánovi Pavlovi II. odovzdávame. Stojíme pred úlohou uchovávať spomienku na Jána Pavla II. a zabezpečiť, aby sa verne odovzdávala ďalej — aj napriek tomu, že plynutie času spôsobuje zabúdanie a prach dejín postupne prikrýva aj tie najdôležitejšie udalosti.
Čím teda môže Ján Pavol II. zaujať aj dnešnú generáciu?
Mladých ľudí môže osloviť predovšetkým pravdivosť života Jána Pavla II. Charakterizovala ho vernosť ideálom, účasť na životoch druhých a životný optimizmus. Mladí ľudia majú svoje životné túžby a hľadajú ideály, niekedy aj metódou pokusov a omylov. Stáva sa však, že si životné vzory zamieňajú s idolmi či celebritami. Práve preto potrebujú sprievodcu a vzor, ktorý ich vedie k spolupráci na spoločnom dobre.
Z čistého svedomia pramení aj vedomie zmyslu a cieľa života: „Boli sme stvorení pre vyššie veci.“ Ján Pavol II. kládol dôraz predovšetkým na hodnotu života — na prvenstvo „byť“ pred „mať“ —, nie na jeho vonkajšie štandardy a materiálne zabezpečenie.
Ako sa s ním môžu stretnúť tí, ktorí ho osobne nezažili?
Našťastie, pre mnohých ľudí zostáva Ján Pavol II. živý v pamäti. Vďaka svojej kanonizácii sa zároveň stáva orodovníkom a sprievodcom na ceste k Bohu. Túto pamäť udržiava aj úcta spojená s jeho svätosťou: liturgická spomienka, bohoslužby a modlitby, obrazy a kostoly jemu zasvätené, ako aj inštitúcie nesúce jeho meno a početné pamiatky roztrúsené po celom svete.
To, čo nazývame spoločenstvom svätých, nám umožňuje vrátiť sa z úrovne kultúrnej pamäti do priestoru osobnej skúsenosti. Tí, ktorí sa s Jánom Pavlom II. počas jeho života osobne nestretli, majú možnosť stretnúť sa s ním aj dnes — práve v duchovnom priestore spoločenstva svätých.
Pápež Ján Pavol II. nám zanechal aj mimoriadne bohaté učenie: 14 encyklík, 15 exhortácií, viac ako 50 apoštolských listov, tisíce príhovorov, posolstiev, katechéz, homílií a modlitieb. Všeobecne sa však uvádza, že tieto texty sú pomerne slabo poznané, hoci sú v čase internetu ľahko dostupné — v origináli aj s komentármi. Ak sa jeho učenie používa iba účelovo alebo vytrhnuto z kontextu, môže vyvolávať negatívne reakcie či dokonca nudu. Nepresné odkazy totiž skresľujú skutočné posolstvo jeho učenia.
